Keď sa tak pozerám po svojom okolí, vidím iba samé sex ponuky. Žiadna láska, žiadne vzplanutie, iba romániky na pár nocí. Ako toto každého môže baviť? Keby som mala hovoriť za seba, vždy som túžila po láske a pochopení. Ale nikdy sa mi ani jedného nedostalo. Čo ja by som dala za to, keby ma niekto miloval takú, aká som, so všetkými chybami, nedostatkami, problémami a tak ďalej… Lenže ako to tak pozorujem, tak stále viac ľudí (mužov a žien) má záujem len o krátke romániky a sex na pár nocí maximálne. Čo je to za dobu? Predtým keď sa niekto zoznámil za čias našich babičiek a deduškov, tak sa do seba zamilovali a tá láska im vydržala väčšinou až do smrti (napríklad spolu boli aj tridsať, štyridsať rokov..)
Ale dnešná doba je vo všetkom iná. Kompletne iná. Muži nemajú problém s tým nalákať ženu do postele, obalamutiť ju sladkými slovami a až dostanú to, čo chcú, tak ju jednoducho odkopnú. Ale vážne je toto fér? Ja si myslím, že nie je. Keď už chce muž so ženou sex, tak nech jedná priamo a narovinu a nesľubuje jej hory bane, keď to tak necíti. Lenže ako viete, úprimnosť je vždy to, čo ide ľuďom najhoršie. Radšej klamú priamo do očí bez toho, aby sa hanbili…
Viem o čom hovorím, niečo podobné som tiež zažila. Jeden chlapec sa mi strašne páčil a ja som mala pocit, že ja jemu tiež. Áno, fyzicky som ho možno priťahovala, ale to bolo tak všetko. Napriek tomu mu nasľuboval úplne všetko a že pokojne spolu môžeme začať chodiť. A ja som bola taká nadšená a vzrušená a plná dojmov…vyspali sme sa spolu. A zrazu prišla rana. Po tom, čo sa so mnou vyspal, mi iba zbabelo napísal smsku, že ešte na vážny vzťah nie je pripravený a ja som sa z toho dostávala minimálne rok a pol. Povedzte mi, čo toto má za zmysel? Je to to, čo muži chcú – zraniť nás? A nepozerajú sa okolo seba, hlavne že dosiahnu svoje a je koniec…